27.9.2014                         Pripojme sa k výzve Klubu vojenských veteránov v Trenčíne      vložila:EFO

.                    

Využime svoje organizačné možnosti a spoločenský vplyv na oslovenie volených predstaviteľov samospráv, obcí a miest v ktorých žijeme a kde pôsobia naše organizácie, aby prijali túto výzvu a našou pomocou pripravili dôstojnú spomienku na padlých v dvoch svetových vojnách a rôznych ozbrojených konfliktoch. Medzinárodný deň vojnových veteránov si každoročne pripomíname dňa 11. 11. o 11,00 hod. Pripojme sa k zvonu mieru, ktorí znie celým údolím mesta Roveret v tento deň a danú hodinu. Navštivme hroby neznámych vojakov a miesta hromadných hrobov.Organizujme spoločnú pietu na vojenských cintorínoch a hroboch tých, čo položili životy za našu slobodu. Položme papierové červené maky - symbol bojiska na Flámskych poliach. Zapáľme sviečku, aby ani jeden plamienok nesvietil len na pamiatku padlých, ale aj nám živým na cestu k mieru a porozumeniu medzi národmi.

Na flámskych poliach

Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme. Na oblohe škovránky statočne
svoju pieseň spievajú, hukotom zbraní
pod nimi neprestajne rušenú.

My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.

Do vašich rúk dáme svoju pochodeň a
a vy ju neste v diaľ. Ak by Vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú
na poliach flámskych.

                              V Ý Z V A                                                                                                                                            

My členovia a členky Klubu vojenských veteránov v Trenčíne, ktorý je členskou organizáciou Zväzu vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a základnou organizáciou č. 6 Jednoty dôchodcov Slovenska v Trenčíne - v súčasnej dobe je najväčším klubom vojenských veteránov na Slovensku :

Vyzývame, všetky kluby vojenských seniorov a vojakov v činnej službe združených vo Zväze OS SR, profesné združenia vojenských seniorov v okruhu pôsobnosti MO SR, ako aj základné organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska - pripojte sa spolu s nami, Klubom vojenských veteránov Trenčín, k mestu ROVERETO v Taliansku a mestu RÍČANY v Českej republike, ktoré bolo signatárom tzv. Řičanskej výzvy, v ktorej vyzvali obce a mestá v ČR a Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo k porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, boli rôznych národností alebo rás. Výzva vznikla na ich počesť, ako spomienka ukončenia I. svetovej vojny. Oslovila mestá a obce v Západnej Európe, USA a Kanade.                                                                     Od roku 2005 postupuje do Východnej Európy a do Ázie : Na počesť padlých zvučí zvon mieru

V severnom Taliansku, v okolí mesta Rovereto sa počas prvej svetovej vojny odohrali veľmi kruté boje s veľkými stratami na oboch stranách línie. Keď 29. októbra 1918 na hrade v Roverete podpísali prímerie, Československá légia, bojujúca na strane Talianska, mala také počty obetí, že tam dodnes s úctou spomínajú na našich padlých dobrovoľníkov. V Roverete je aj Múzeum vojny a naši vojaci v ňom majú expozíciu. Čs. legionári v Taliansku sa počas prvej svetovej vojny zúčastnili v bojoch na Pijave, na Monte di Garda, vo Val Bella, Cima Tre Pezzi, Cima Cada, Paso Tomale, Monte Assolone a inde. Najviac sa však preslávili v časoch prvej svetovej vojny bojom v Doss Alto 21. septembra 1918.

 
Hrad                                        a                 Zvon mieru               nad mestom Rovereto
Foto sú zo stránok Wikipedie

Na pamäť padlých sa každý rok rozozvučí nad mestom Rovereto Zvon mieru. Vyrobili ho z iniciatívy miestneho farára Dona Rosaro zo zbraní a munície, ktoré zostali na bojisku v okolitých horách. Od roku 1965 sa nachádza na návrší nad mestom. Zavesený je na oceľovej konštrukcii a okolo stojí 114 stožiarov s vlajkami štátov, ktoré prispeli na jeho výrobu.

    
Delegácia Klubu vojenských veteránov pri pietnom akte na Deň veteránov v Trenčíne

Na pamiatku vojnových veteránov padlých v minulých vojnách sa Zvon mieru rozozvučí každý rok 11. novembra. K nemu sa pripájajú zvony aj v mestách na Slovensku aj v Čechách. V Trenčíne sa 11. 11. 2010 pri príležitosti Dňa veteránov zatiaľ konala iba pietna spomienka na vojenskom cintoríne. V budúcich rokoch by sa aj trenčianske zvony mali pripojiť k tým, ktoré sa 11. novembra o 11,11 hodine rozozvučia spoločne so Zvonom mieru v Rovereto.

Využime svoje organizačné možnosti a spoločenský vplyv na oslovenie volených predstaviteľov samospráv, obcí a miest v ktorých žijeme a pôsobia naše organizácie, aby prijali túto výzvu a našou pomocou pripravili dôstojnú spomienku na padlých v dvoch svetových vojnách a rôznych ozbrojených konfliktoch. Medzinárodný deň vojnových veteránov si každoročne pripomíname dňa 11. 11. o 11,00 hod. Pripojme sa k zvonu mieru, ktorí znie celým údolím mesta Roveret v tento deň a danú hodinu.

Navštivme hroby neznámych vojakov a miesta hromadných hrobov. Organizujme spoločnú pietu na vojenských cintorínoch a hroboch tých, čo položili životy za našu slobodu. Položme papierové červené maky - symbol bojiska na Flámskych poliach. Zapáľme sviečku, aby ani jeden plamienok nesvietil len na pamiatku padlých, ale aj nám živým na cestu k mieru a porozumeniu medzi národmi : NA FLÁMSKYCH POLIACH
( pieseň o obetiach Veľkej vojny )

11. novembera iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov - v Kanade už ako „ Remembrance Day “ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách - symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.

Trenčín 31. 3. 2011

plk.v.v. Ing. Peter Forgách
v.r.
predseda KVV Trenčín

Yperský oblúk na západnej fronte vo Flámsku bol miestom, kde mladí muži nezmyselne umierali po státisícoch na obidvoch stranách fronty. Celá oblasť bola totálne zdevastovaná a nachádzajú sa na nej obrovské vojenské cintoríny padlých vojakov, ktorých telá našli po ťažkých bojoch. Na tomto bojisku vznikla báseň, ktorá sa stala textom piesne o flanderských poliach s kvitnúcim vlčím makom : 

Prvopočiatky tohto symbolu, ako symbolu nového života, nájdeme v básni „ In Flanders Fields “ od kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna McCrae, rodáka z mesta Guelph, v provincii Ontario v Kanade. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres ( 22. 4. – 25. 5. 1915 ). Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. Osobitne sa ho dotkla smrť priateľa a bývalého žiaka poručíka Alexisa Helmera z Ottawy, ktorý bol zabitý výbuchom granátu 2. mája 1915. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána, keď vial jemný východný vietor, sa červené ( divé ) maky medzi hrobmi akoby vlnili. John McCrae svoju bolesť vpísal do básne, ale papierik s textom zahodil. Okoloidúci dôstojník ho však zdvihol a poslal do Anglicka...

Časopis Punch publikoval báseň 8. decembra 1915. Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil, zomrel 28. januára 1918 v Britskej vojenskej nemocnici pre dôstojníkov č. 14 vo Wimereux, neďaleko Boulog ne vo Francúzsku vo veku 45 rokov. Báseň sa dostala aj do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania Moiny Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke učiniť z kvetu červeného maku poetický symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu. Dnes už môžeme uvidieť kvet červeného (vlčieho) maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti " Dňa vojnových veteránov " vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje dôstojné miesto aj na Slovensku.

Zdroj : Obrana 11 / 2009, str. 31